Okolo 10:15 sme sa vydali na cestu. Cielom boli dedinky za Demjatou smerom na Sabinov, ale kedze cesta krasne ubiehala, pocasie vyborne, dopoludnajsia doba na vylet velmi prijemna, rozhodli sme sa, ze pojdeme az k Sabinovu a podla toho, ako to casovo bude vychadzat, sa ozveme Xawierovi (aby sme stihali nazad na obed).
Okolo 10:45 sme boli uz nad Sabinovom, tak som mu zavolal a dohodli sme si stretko (ochotne suhlasil, bodaj by nie, zvedavy bol isto dost, napokon kto by nebol).
Pred jeho bytovkou sme dobre podebatili, XC sa zmenilo na VIV (very important vehicle), fotiek sme narobili celkom dost, aj Xawier so svojim digitalom. Zopar fotiek je tu:
A kedze sme sli za Xawierom, aby si osahal XC-cko, tak tu je
Po podebatovani sme sa rozhodli, ze ho este prevezieme na novom XC, brat osedlal mojho Itala, ja jeho XC a Xw za mna...
Cesta cez Sabinov bola v znameni maximalnych 55-60km/h, ocenili sme jemnost chodu motora a pekny zvuk vyfuku po potiahnuti plynu... na vyjazde zo Sabinova smerom na Lipany som poriadne potiahol za plyn a maxik ochotne zrychloval, rucicka sa stverala hore ako diva... po dosiahnuti tachometrovych 120km/h som ubral, scooter je aj tam dost zivy (avsak ako majitelia XC vedia, skutocnych 120 to nebolo).Zastavili sme pred prvou dedinkou, dorazil brat na AA, dohodli sme sa, ze cestou nazad pojde prvy on a nech ide apriliovych 110km/h tachometrovych... tak aj bolo, my za nim. XC ukazovalo 120km/h, teda sa potvrdilo, ze v tychto rychlostiach proste ukazuje o dobry kusok viac. XC 120km/h, AA 110km/h, real 105km/h.
Musim vsak za seba zdoraznit, ze taketo premeriavanie tachometra nie az tak na skodu, ako by sa zdalo - vodic ma pri 120km/h spravny adrenalin v krvi (pricom real je to bezpecnejsich 105km/h), teda aj vlk je syty, aj ovca bezpecne cela.
Xawiera sme odviezli nazad domov, tesne pred dorazenim snad v poslednom zabocovani som skrtol na XC-cku hlavny stojan - oboch nas to dost prekvapilo, ale dalo sa to ocakavat - XC obsadene dvoma chlapmi (:D) a s nastavenim zadnych tlmicov na najmaksi stupen, je to logicke... hlavne, ze sme sa tam nevysypali.
Este sme trochu pokecali, posledna fotka a podho domov.
Cestou domov sa uz vytvarali nad nami burkove mraky, a po odparkovani maxikov pod strechu uz doma sa spustil lejak. Sice iba polminutovy, ale kto to mal vediet?
Vylet hodnotim velmi pozitivne, ist vo dvojici (teda s bratom na XC za chrbatom) je take uspokojucejsie nez ist niekam sam... este si akurat brat musi zvyknut na XC, aby sa nebal ist aj rychlejsie tam, kde si teraz netrufa...
