BA-PN-BA >>> Do tretice nič dobré.. :-(
Napísané: Pi Apr 06, 2007 10:07 pm
Tak dnes som si dal ďalší výletík. Smer BA-TT-Vrbové. Pri Vrbovom som sa zastavil na pol hoďku u kamoša na kus reči a na znak priateľstva som vyfasoval domáce palené aj s utopenou mathuľou. Iba vo flaši na domov, nie do gágora na cestu
Odtial som si to nasmeroval do Piešťan a do Moravan nad Váhom. Nad Moravanmi je pekná priehrada Striebornica s hotelíkom a hlavne súkromným pstruhovým revírom kde sa dá aj teraz vláčiť, alebo muškáriť, aj keď inde je to zakázané. Aj nejaký zrazík by sa tam dal spáchať.
Po zrelaxovaní pri vode som sa vydal na spiatočnú cestu v smere Moravany-Piešťany-Banka- Ratnovce a hore do kopcov do Svrbíc, pozrieť švagrovu chalupu. Švagor tam nebol, tak po pár foto som sa vybral ďalej. Váhlal som, či sa dám späť do Ratnoviec a na Jalšové a Hlohovec, alebo cez kopce na Orešany a Hlohovec, lebo si pamätám, že tam je dosť kopcovitá a záludná cesta. Viac krát za sebou tam ide cesta do strmého kopca a len čo je cesta na vrchole, hneď sa zasa spúšťa strmo dolu, ale nie rovno. V vrchole kopca sa vždy nejako nečakane zalomí. Neprezieravo som zvolil smer Orešany a snažil som sa ísť na konci tých stúpakov opatrne, tak do 30-40km/h. Dva stúpaky som mal už za sebou, aj Orešany, ešte ma čakal jeden strmáčik. Pod ním sa na mňa nalepilo auto, tak som mierne pridal, aby som ho moc nebrzdil, lebo predbehnúť ma moc nemal kde. Éj chyba veliká, len čo som vybehol v cca 60-tke na vrchol a odkryl sa mi horizont, cesta sa zalomila 90°vpravo. Pokiaľ sa ešte dalo a išel som rovno, tak som rýchlo hamoval oboma brzdami, aby som sa spomalil ešte pred náklonom do zátačky, ale nie zasa extra moc, aby ma zozadu nenabralo auto. Povolil som brzdy, nakloním sa do zátačky a kua čo sa to deje, skoro som padol dovnútra náklonu, trochu to narovnám, tak ale idem zasa skoro rovno a celý scooter sa vlní a nakláňa ako plachetnica. Pozriem pred seba, celý protismer voľný tak tu zátačku povolím až po krajnicu protismeru a snažim sa zadnou trocha pribrzdiť a zasa klopiť, no zasa sa to len zavlní, že skoro padám do vnútra zátačky. Vyrovnám to a už som celkom v prachovej krajnici protismeru a ani sa nepokúšam brdiť, cez trištvrte metra široký a pol metra hlboký jarok vyrážam smer oráčina. Predné koleso sa v nej okamžite zastavuje, skooter si líha popravoboku na zem, ja ho opúťam a hádžem kotrmelce do poľa. Uff, uff, všetko sa zastavilo. Dvihnem hlavu a auto, čo ma nasledovalo, bez zaváhania práši rýchlo preč , inak nikde nikoho. Staviam sa spať na nohy. Dávam dolu prilbu, registrujem jeden škrtanec v strede plexi a vyzliekam obe rukavice s dotrhanými dlaňami. Postavím skootra na kolesá a rýchlo kontrolujem stav marhuľovice. Všetko je OK.
Pokúšam sa dostať scootra späť na cestu, ale z oráčiny sa mu moc nechce a už vobec ho neviem pretlačiť cez jarok. Ani nevem, kedy sa vypol motor. Naštartujem a s rozbehom povedľa scootra sa dostávam späť na cestu. Staviam ho na stojan, vrátim sa do poľa pre prilbu a idem skotrolovať následky. Medzitým sa okolo mňa preženú dve štvorkolky, na prvej chlapík so synom, na druhej tiež dvojica, všetci bez prilieb v bežnom oblečení. Asi krútia hlavami, čo tam robím, aj tiež neveriacky krútim hlavou nad ich odvahou, alebo nezodpovednosťou?
Scootra očistím od hliny, seba tiež , dotiahnem naspäť povolené zrkadlo, pozrime nové šrabacne na pravoboku a môžem pokračoť. Okrem skúsenosti a riadneho ponaučenia žiadne vážne škody. Tak si to, ale už s väčším rešpektom, uháňam ďalej smerom Hlohovec, Trnava, Senec a BA.
V garáži ešte zdokumentujem stav, zablatené zrkadlo, oškreté plasty, dotrhané rukavice, škrtanec na prilbe, ale mimo zorného poľa. Z výstavy mám nálepku LeoVince a už nemusím rozmýšľať, kam s ňou, už viem veľmi presne kam ju nalepím :
Potom som sa ešte zamyslel nad tým čudným vlnením, v garáži som to pozeral, čo to mohlo spôsobiť. Keď som skúsil pohnúť zadným kolesom tak to malo cez 1~1,5cm vôľu do strán. Už sa mi to raz stalo, tak som tam potom dal samosvornú maticu, ale asi to nepomáha, lebo hriadeľ kolesa sa dosť hreje a matica zadného kolesa zasa sa povolila, Budem tam musieť doplniť kontra-matku ak sa zmestí.
Uff, inak to bolo už tretí krát na zemi posledných 1000km. Ešte raz spadnem a kúpim si radšej krosu, na krose je aspoň normálne váľať sa blate a hline. A s tou kúpou Majesty 400 si to ešte rozmyslím , hádam by stačila na dvíhanie zo zeme aj 250-tka, tá je o 50-60kg ľahšia. .
No a vám ostatným prajem radšej "Good luck" na cestách necestách.
Odtial som si to nasmeroval do Piešťan a do Moravan nad Váhom. Nad Moravanmi je pekná priehrada Striebornica s hotelíkom a hlavne súkromným pstruhovým revírom kde sa dá aj teraz vláčiť, alebo muškáriť, aj keď inde je to zakázané. Aj nejaký zrazík by sa tam dal spáchať.
Po zrelaxovaní pri vode som sa vydal na spiatočnú cestu v smere Moravany-Piešťany-Banka- Ratnovce a hore do kopcov do Svrbíc, pozrieť švagrovu chalupu. Švagor tam nebol, tak po pár foto som sa vybral ďalej. Váhlal som, či sa dám späť do Ratnoviec a na Jalšové a Hlohovec, alebo cez kopce na Orešany a Hlohovec, lebo si pamätám, že tam je dosť kopcovitá a záludná cesta. Viac krát za sebou tam ide cesta do strmého kopca a len čo je cesta na vrchole, hneď sa zasa spúšťa strmo dolu, ale nie rovno. V vrchole kopca sa vždy nejako nečakane zalomí. Neprezieravo som zvolil smer Orešany a snažil som sa ísť na konci tých stúpakov opatrne, tak do 30-40km/h. Dva stúpaky som mal už za sebou, aj Orešany, ešte ma čakal jeden strmáčik. Pod ním sa na mňa nalepilo auto, tak som mierne pridal, aby som ho moc nebrzdil, lebo predbehnúť ma moc nemal kde. Éj chyba veliká, len čo som vybehol v cca 60-tke na vrchol a odkryl sa mi horizont, cesta sa zalomila 90°vpravo. Pokiaľ sa ešte dalo a išel som rovno, tak som rýchlo hamoval oboma brzdami, aby som sa spomalil ešte pred náklonom do zátačky, ale nie zasa extra moc, aby ma zozadu nenabralo auto. Povolil som brzdy, nakloním sa do zátačky a kua čo sa to deje, skoro som padol dovnútra náklonu, trochu to narovnám, tak ale idem zasa skoro rovno a celý scooter sa vlní a nakláňa ako plachetnica. Pozriem pred seba, celý protismer voľný tak tu zátačku povolím až po krajnicu protismeru a snažim sa zadnou trocha pribrzdiť a zasa klopiť, no zasa sa to len zavlní, že skoro padám do vnútra zátačky. Vyrovnám to a už som celkom v prachovej krajnici protismeru a ani sa nepokúšam brdiť, cez trištvrte metra široký a pol metra hlboký jarok vyrážam smer oráčina. Predné koleso sa v nej okamžite zastavuje, skooter si líha popravoboku na zem, ja ho opúťam a hádžem kotrmelce do poľa. Uff, uff, všetko sa zastavilo. Dvihnem hlavu a auto, čo ma nasledovalo, bez zaváhania práši rýchlo preč , inak nikde nikoho. Staviam sa spať na nohy. Dávam dolu prilbu, registrujem jeden škrtanec v strede plexi a vyzliekam obe rukavice s dotrhanými dlaňami. Postavím skootra na kolesá a rýchlo kontrolujem stav marhuľovice. Všetko je OK.
Pokúšam sa dostať scootra späť na cestu, ale z oráčiny sa mu moc nechce a už vobec ho neviem pretlačiť cez jarok. Ani nevem, kedy sa vypol motor. Naštartujem a s rozbehom povedľa scootra sa dostávam späť na cestu. Staviam ho na stojan, vrátim sa do poľa pre prilbu a idem skotrolovať následky. Medzitým sa okolo mňa preženú dve štvorkolky, na prvej chlapík so synom, na druhej tiež dvojica, všetci bez prilieb v bežnom oblečení. Asi krútia hlavami, čo tam robím, aj tiež neveriacky krútim hlavou nad ich odvahou, alebo nezodpovednosťou?
Scootra očistím od hliny, seba tiež , dotiahnem naspäť povolené zrkadlo, pozrime nové šrabacne na pravoboku a môžem pokračoť. Okrem skúsenosti a riadneho ponaučenia žiadne vážne škody. Tak si to, ale už s väčším rešpektom, uháňam ďalej smerom Hlohovec, Trnava, Senec a BA.
V garáži ešte zdokumentujem stav, zablatené zrkadlo, oškreté plasty, dotrhané rukavice, škrtanec na prilbe, ale mimo zorného poľa. Z výstavy mám nálepku LeoVince a už nemusím rozmýšľať, kam s ňou, už viem veľmi presne kam ju nalepím :
Potom som sa ešte zamyslel nad tým čudným vlnením, v garáži som to pozeral, čo to mohlo spôsobiť. Keď som skúsil pohnúť zadným kolesom tak to malo cez 1~1,5cm vôľu do strán. Už sa mi to raz stalo, tak som tam potom dal samosvornú maticu, ale asi to nepomáha, lebo hriadeľ kolesa sa dosť hreje a matica zadného kolesa zasa sa povolila, Budem tam musieť doplniť kontra-matku ak sa zmestí.
Uff, inak to bolo už tretí krát na zemi posledných 1000km. Ešte raz spadnem a kúpim si radšej krosu, na krose je aspoň normálne váľať sa blate a hline. A s tou kúpou Majesty 400 si to ešte rozmyslím , hádam by stačila na dvíhanie zo zeme aj 250-tka, tá je o 50-60kg ľahšia. .
No a vám ostatným prajem radšej "Good luck" na cestách necestách.