Taaaakze, idem vam porozpravat ako to bolo...
Cele to zacalo na Kaskadach za Salou(klasika, aj tak vsetko ide cez Salu), kde sme raz sedeli s Mabi-m na kofole. Akurat nam skoncil vylet s opekackou, on na skutri Aprilia 50ccm, ja na skutri Honda PS 125i. Samozrejme, bolo nas tam viac, no... Mohol byt cca JUL alebo AUGUST 2007. Rozpravali sme sa nezavazne, ze more je od nas cca 500 km, tak co tam tak niekedy vybehnut... Plan bol, diskusia tiez, no nejako nevydalo, tak sa to nejako ututlalo do stratena... A dobre ze sa tak stalo, na poldecaku ci 125 skutri sa to urobit da, ale osobne si to neviem predstavit!
Diskusiu sme ozivili, zalozili novu a od 5.5.2008 to zacalo naberat nejake tvary. Urcil sa termin, trasa, ubytovanie, ciel... a sli sme. Neskutocna (aj nekonecna) dilema bola nad poctom ucastnikov, kto ide, ci autom, ci motorkou a ci vobec... Ale nakoniec sme sa zozbierali celkovo 13 ludi, z toho 6 na motorke a 7 v aute.
Dohoda znela, stretnutie na hranicnom prechode Jarovce - Kitsee o 5:30. Osobne som trochen meskal (v garazi som zabudol ladvinak) a o 5:45 som aj s Tao-m dorazil. Chybal vsak Alex aj Tomas. Volame a prisli sme na to, ze oni nasli este aj iny prechod a ze su tam... no ale nakoniec sme sa nasli
a vyrazili sme na cestu (Tomas poctivo pisal palubny dennik, teda viem povedat, presne kedy). Prve auto nejako sikovnejsie vyslo z parkoviska a ziskalo maly naskok. Ten naskok bol vsak tak velky, ze sme ho znova videli az v Slovinsku. Zabludili...
Presli sme cez hranice, dialnicna nalepka za 9,50 Eur na plexi a pokracovali po dialnici. Slnko zacalo svietit, teplota bola absolutne idealna na komplet motooblecenie.
Cely cas sme mali smer Graz. Co sa tyka znacenia, bolo fajn, cca po 50-80km zbadas modru tabulu ako odbocku na Graz(smeruje na vedlajsie cesty), na tu sa vyser, o par km dalej zbadas tabulu na Graz a to je ta spravna, smeruje na dialnicu. Ides staaaale rovno. A presli sme okolo 160km ked sme sa rozhodli zastavit na prestavku, dotankovat atd. Na dalsej benzinke sme zastavili, dali caffe, desiatu, oddychli, pobudli cca 40 minut a pokracoali sme. A to sme uz v Alpach, cize velmi rychlo daval kazdy na seba vsetko co mal, bolo 17 stupnov.
Vchadzame na mestsky dialnicny okruh Graz a zaciname pozerat tabule Maribor(SLO). Vstko vynikajuco znacene, jednen vyjazd v pravo a pokracujes na dialnici...
Popri tabulkach Maribor pozerame aj tabule Spielfeld, co je posledne mesto v Rakusku.
A tu nastala chyba!
Toto je ten nespravny prechod AU/SLO
Plan bol ist po Rakusku po dialnici, zvysnu cast cesty vedlajsimi. Ked vsak ides stale rovno, prides na hranicny prechod Rakusko-Slovinsko, ale uz nema sancu otocit sa. Preto treba davat pozor, je to fajn znacene, cca 1500 metri pred prechodom je odbocka v pravo na Spielfeld. Poprosim zabocit v pravo a hned v lavo a zbadas hranicny prechod do Slovinska, mimo dialnice. A pani, tu nestojime, tu je este stale EU.
My sme vsak tuto odbocku nevideli, teda nejako sme nevedeli, ze tam treba odbocit, preto sme dosli az na tento prechod. V strede betonovy mur, otocit sa nemozes, v protismere 2km si malokto trufne, na dialnicu v SLO bez nalepky tiez. A tu zvoni telefon, ze prve auto, co sa nam stratilo je cca 500 od nas, na tom spravnom prechode. A ze pocka nas na prvej benzinke v SLO. Nakoniec sme nasli cesticku, ktora viedla k tej spravnej hranici, aj ked tam bol zakaz vjazdu sme to riskli a bez problemov vliezli na Slovinsko.
Na benzinke sme opat dotankovali, teplomer vravel 27,7 stupnov, vsetko me vyzliekali. Opt oddych, jeme, pijeme, relax... A vidali sme sa na cestu po SLOvinsku.
Chalani, absolutne bez problemo, kopec dediniek, vsade 60 aj 40km/h, ale cesta pekna, dalo sa ist. Prichadzame do mesta Maribor a vsade pozerame tabule ZAGREB. Afto pred nami troska zle odbocilo, nakoniec sme sa vsak povozili po meste a trafili spravne. Aby si predisiel problem, staci si pamatat jeden fakt – na jednom mieste sa dvojprudovka deli tak, ze lavy pruh ide hore na akysi nadjazd, ten pravy zas mierne klesa. Spravna cesta je v pravo.
A prichadzame na SLO-Chorvatske hranice...
Chalani tam uz pozadovali od nas dokumenty, samozrejme obcianka postacovala a zdrzali sme sa cca 3 minuty. Nerobili ziadne drahoty a my sme za okamih boli na druhej strane...
Pockali sme sa a vydali na dalsiu cestu, tentokrat po dialnici smer Zagreb. Prisli sme ku mytniciam, ktore boli pekne znacene a dalo sa vcas pred nimi odbocit. Tam ani zivej duse, len masinka vygrcala akysi papierik, ktory sme si odlozili. Samozrejme Ondrisko jej podakoval melodickym GRRRRRRRRRG a sli sme dalej.
Prichadzame do Zagrebu, coje cca jedna tretina cesty po ciel (v ramci Chorvatska). Pred hlavnym mestom mytnice, zivy clovek nacital ten papierik a pytal po mne 39 kuna. Dal som a za mytnicou stojime na parkovisku pred mestskym dialnicnym obchvatom, ktory je zadarmo. A pocitame, ze 39 kuna je pri kurze 4,3 celkom slusnych 168sk. Tak sme zacali uvazovat, co dalej.
V plane bolo prejst Chorvatsko bocnymi cestami, aby sme sa zabavili, pojazdili a daco aj videli. Tak sme teda zisli z dialnice do hlavneho mesta a nastavili do GPS dalsie mesto, cez ktore bol v plane prejazd – Karlovac. A vidali sme sa teda po smere jazdy. Strasne cesty po meste nas zaviedli na akysi kopec(s krasnym vyhladom) a tam zrazu uz len polna cesta, GPS statocne tvrdilo, pokracujete rovno.
My ze toto neeeeeeeee, domaci nam poradil kade, tak sme sa vymotali a opustili hlavne mesto. No lenze cesta katastrofalna, co sa tyk akvality a celkovo jedna velka dedina – tam kde jedna koncila, na tom istom stlpiku dalsia zacinala, vsade obmedzenie n 40km/h. Cely upoteny a zufali sme nakoniec dosli do Karlovac-u.
A nasledovala porada s jedinou otazkou: pokracujeme po tejto strasnej ceste v dufani, ze to bude lepsie? Alebo obetujeme nejaku korunku a pohodlne po dialnici? Nakoniec sme hlasovali(bolo nas 6) traja za traja proti, nakoniec sme sa teda vidali na dialnicu. Cakalo nas poslednych 170km, na hodinkach cca 4 hodiny poobede...
Dialnica nadherna, mytnica listok grcala(ondris pokecal) a uz prichadzame na mytnicu, platime 39 kuna...
Nasledne nas caka poslednych 25km do mesta SENJ.
Cesta stylu pezinska baba(kto nepozna, tak aj Havran ci Donovali) Proste kopce, sama zakruta, ale cesta kvalitna, pekne znacena...
zrazu klesanie a co vidime? MOREEEEEEEe. Okazite stojime, produkujeme foto...
S Ondrisom bola dohoda, okamzite ku moru, potom sa ubytujeme. Sprava od clenov auta, ktory sli cely cas po dialnici hovorila o nasledovnom – ubytovanie vybavene, bdete spokojny, cakame vas. Za necelych 25 minut prichadzame do mesta SENJ. Hned na zaciatku pri dome nas uz baby vyzeraju, kyvaju, zastavujeme... No ani nedavame dole prilbu, pokracujeme presne 1,7km dalej, na mestsku plaz. Chalani, velmi dobre to vieme vyjadrit motorkarsky, ako daleko sme boli od mora – jadna plnyyyy, dva plnyyyyyy, brda plnyyy!
Ondris s veeeeeeeelkym usmevom na tvary, prvy raz pri mori, chutna vodu, nadava na slanost, ale celkovo spokojny. Vsetci ostatny uz ostali na private.
Previezli sme sa asi dva kilometre na jeden smer pri mori, ako to tam vyzera a sli sme na privat.
Parkujeme priamo pod oknami, prezerame si dvojposchodovy dom, ktory sme mali cely prenajaty. Na kazdom poschodi kuchyna, dve izby, WC + kupelka, vsetko v plnej vybave – rozumej kuchynska linka plna riadu, kanvica, TV, satelit, postele s dekami, paponom, vankusom, ale na balkone chybal popolnik...
Ako spravny slovaci, hned, ako sme sa ubytovali, startovali sa na spodne poschodie velkeho domu, otvaralo sa vinko a ine alko aj nealko napoje a nasledovala „oslava“ niecoho, coho fotodokumentacia vravi sama za seba...
