Report - Solotrip HR, Istria
Napísané: Ne Aug 24, 2008 12:06 pm
Kedže som nemohol ísť do HR so skupinou z fóra, urobil som si výlet do HR sám....
. Tu je krátky reportík 
.
Deň pred odchodom som si bol kúpiť diaľničnú nálepku na motorku. Zastavujem na Bergu, pýtam známku a chlapík jednu podáva so slovami „to je AJ na motorku“. Vravím že chcem len na motorku, tvrdí mi že iná nie je. Volám teda Kukovi, že kde kúpil nálepku. On kúpil tú na auto, ja idem teda na jeho radu skúsiť šťastie do Rakúska na prvú benzínku do Wolfsthalu. Tam majú aj na motorky, pýtam na 2 mesiace za 11,1E ale majú len 10 dňovú za 4,4E. OK beriem, vyťahujem platobnú kartu a babka za pokladňou mi arogantne vysvetlí, že kartou platiť nebudem. Beriem že majú limit na platbu, ale dá sa to povedať aj slušne, babka mala asi školu na Slovensku. Opúšťam teda zaostalú pumpu a idem ďalej do civilizácie, v Hainburgu na Esso pumpe majú aj 2 mesačnú a v pohode platím kartou.
V deň odchodu nakladám veci na skúter, tankujem plnú a o 11,00 vyrážam smer Jarovce a diaľnica. Cesta je celkom voľná, priebežne obieham kamióny a držím si cestovnú 120-130tku (tacho). Po cca 160 km na mňa dolieha únava a nuda, zastavujem na odpočívadle a dávam sendvič a redbull. Vyťahujem slúchadlá a z mobilu si púšťam mp3, vyrážam ďalej. Dobrá hudba ma hecuje, kývam si hlavou do rytmu a obieham pomalšie autá, cesta ubieha veselšie. Ani neviem ako, ale na tacháči sa mi ustálila 160tka, no nič musím sa krotiť...
Odpočívadlo v Rakúsku
Tempomat a GPS, moji pomocníci na diaľnici
V Slovinsku kupujem známku na pol roka za 17,5E, lepím ju na plexi a prichádza stará cigánka a ponúka mi „zlato“ na predaj. Slušne odmietam, ale keď ani na x-tý krát nepochopí, že nič nechcem, vyťahujem úplnú ignoráciu, ale ani to ju neodrádza a skúša ďalej.
Cestou cez Slovinsko mi 2xjemne zaprší, ale je to skôr príjemné osvieženie v tom teple. Neskôr ide cesta cez tunely, v diaľke vidím biele oblaky, z toho dážď nebude. Ale že bol a poriadny, nemalo cenu ani zastaviť a dávať nepremok, do 10 sekúnd som bol komplet premočený. Takže pokračujem v ceste, prší a som mokrý, nevadí. Chvíľami leje tak, že nevidím ani na meter pred seba, kamióny predo mnou víria vodu ešte viac, nevidím ani ich brzdové svetlá, bojím sa. V tuneloch sa zastaviť nedá, odstavný pruh ignorujem, nechcem aby ma v ňom niekto prešiel, odpočívadlo nikde nie je....Našťastie lejak po pol hodine prestane a ako postupujem ďalej smerom HR, tak schnem. Na hraniciach SLO-HR som už suchý.
Ešte v Slovinsku zastavujem na pumpe a kupujem sendvič a kolu, nie je problém zaplatiť 3E kartou...Na ďalšej pumpe tankujem plnú po 300 km, letím rýchlo smer HR. Cesta už ubieha v pohode, mp3 pomáha a na ubytko dorážam o siedmej večer. Letím rýchlo na pláž skočiť si do mora ochutnať slanú vodu.
Ďalšie dni nasledujú ako podľa šablóny, po hygiene a raňajkách idem tankovať plnú na miestnu OMV pumpu a vyrážam cca o 10,00 na trasu študovanú večer predtým podľa mapy a GPS. Prichádzam väčšinou až večer po siedmej, aby som stihol zapadajúce slnko a kúpem sa v mori. Po 3 dňoch si dávam kratší výlet, na pláži som už o tretej poobede. Chyba, zaspávam na lehátku a spálim si čelo. Ďalšie dni som na pláži zase až večer, keď ma už nedráždi slnko.
Každý výlet sa snažím ísť inú trasu, dávam si Istriu krížom-krážom. Okolie je krásne, cesty sú všelijaké. V meste šmykľavé a vyleštené ako ľad, medzi dedinami a v serpentínach sa striedajú úseky starého asfaltu, vyfrézovaného a nového asfaltu. Ten vyfrézovaný je najhorší, jazdí sa mi na ňom ako na piesku...Jeden úsek ma GPS vedie po ceste, ktorá ešte nie je hotová, dávam si teda 7 km drsný offroad a míňam ťažkú cestársku techniku. O 3 dni tade idem omylom v opačnom smere, ale na moje počudovanie ja na danom úseku položený novučičký asfalt, gumy na ňom držia ako pribité a režem zákruty ako šialený.
Takto vyrážam na pláž a krátke jazdy po okolí
Takto na výlety
Z jedného výletu sa vraciam trochu neskôr, idem svižnejšie aby som stihol slnko na pláži. To sa mi stáva osudným. Na križovatke v mestečku naskakuje oranžová, auto predo mnou aj ja by sme ju stihli prejsť, ale auto brzdí, ja tiež. Pomaly vidím že nedobrzdím, tak rozmýšľam, či brzdiť aj druhou brzdou a risknúť že narazím a ohnem vidlicu, alebo trochu zatočím nech idem mimo auta. Idem radšej mimo, istota, no v tom ako vybočím z priameho smeru podšmykuje predne koleso a skúter je na zemi. Je to len drobný pád v malej rýchlosti, ľuďom snažiacim sa mi pomôcť ukazujem že som OK, skúter odtlačím nabok a pozerám na škodu. Len škrabance, ja som OK, pokračujem teda ďalej s ešte väčším rešpektom pred HR cestami.
O 2 dni ale padám znova. Chorvátsky kamoš ma berie na jazdu, ukáže mi pekné trasy, dohodli sme sa na tom ešte pred dovolenkou na jednom UK fóre. Ideme predpisovo cez dedinu, ja za kamošom a pred nami auto. To zrazu brzdí, ide odbočovať, kamoš v pohode ubrzdí, ale ja kŕčovito mačkám brzdu a Nexík sa teraz už šmýka asi meter-dva po vyleštenom asfalte, ale čo je horšie ja som pod ním, ani neviem ako. Skúter je oplieskaný aj z druhej strany, ja mám odretú nohu ako mi ju skúter pritlačil k zemi. Keby som nemal chrániče na kolenách, dopadlo by to oveľa horšie. Kožené rukavice a chránič trupu odviedli svoju robotu skvele, inde ani škrabanček. Nexík je oškretý o poznanie viac ako po prvom páde, chytil to aj výfuk, kufor opäť zafungoval ako padák. Škody opäť iba kozmetické, rozdýcham teda šok a pokračujeme v ceste, noha štípe ale nevadí, ranu „dezinfikujem“ chladenou bublinkovou minerálkou, zahojí sa. Som na seba nasratý, lebo za oba pády si môžem sám, také začiatočnícke chyby...tie 8 000 kilometre sú zakliate. Keby tieto situácie nastali u nás, tak to ustojím, lebo gumy držia na našej ceste ako pribité. Po tomto druhom incidente jazdím ešte opatrnejšie a priposrato, bojím sa poriadne klopiť a zaostávam za kamošom v každej zákrute. Ten ako machrovinu pred babami v meste driftuje zákruty. Áno, v HR to ide aj na skútri a vypadá to naozaj skvelo , ja už ale nemám odvahu vyskúšať to .
Pol hodka po páde....
Odreninky....
Ďalší deň si dávam od cestovania oddych a som celý čas na pláži. Podcenil som opaľovací krém a opäť sa spálim, teraz už celé telo, takže až do konca pobytu sa vyhýbam slnku, jazdím a na pláž chodím až pri jeho západe, aká romantika.
Krásna pláž s krásnymi babami
Pojazdil som celú Istriu, za celý čas som nezažil nepríjemnú situáciu (okrem mojich dvoch chýb), bezohľadnú jazdu, nedanie prednosti v jazde ako v meste tak i na dedine. Motorky sú tu plne rešpektované...
Trasa BA-HR
Postupne výlety deň po dni....
Ďalšie fotečky sú v tejto galérii http://fotoalbumy.azet.sk/nexiik/chorva ... po-istrii/
Cesta domov na SK však bola peklo. Asi 30 km po prechode HR-SLO hraníc vidím v smere cesty čierňavu. Preventívne obliekam nepremoky. Po 20 minútach nadávam, že z čierňavy nezaprší a z bielych oblakov som premokol...
Ale za chvíľku prší, tak som spokojný. Krátko po daždi prichádza krupobitie, idem po diaľnici, nie je sa kde skovať tak pokračujem ďalej. Po chvíli padajú z oblohy hrozná, v helme mi občas zaduní keď dostanem zásah....no ale ešte prídu na rad broskyne, keď mi jedna pristane na stehne a ruke, kričím od bolesti.
Jedna z tých menších hroznových krúp...
Snažím sa skovať pod most, ale ten je už obsadený autami, takže pokračujem ďalej. Tí čo sa tiež nezmestili pod most to odstavili na kraji diaľnice a obkladajú autá dekami, nafukovačkami a všetkým čo majú po ruke. Je to potrebné, lebo ako míňam niektoré odstavené autá tak majú preliačené plechy a rozbité predné aj zadné okná a do auta im nepríjemne leje...Každý most pod ktorým prechádzam je plne obsadený, teraz už dokonca autá zastavujú aj v pomalšom pruhu a ako vidím v protismere, tam si niektorí zastavili už aj v tom rýchlom, takže diaľnica neprejazdná, čo na tom že ďalšie autá za nimi chránené nie sú. Rytier v plnej zbroji na červenom Nexíkovi ale pokračuje vytrvalo ďalej za súčasného nechápavého pohľadu šoférov áut a motoriek....pomaly prestanú padať krúpy, už iba prší. V rakúskych Alpách sa ale opäť púšťa lejak, ktorý ma tentokrát donúti zastaviť. Nevidím ani 10 cm pred skúter, nepočujem kamióny, tak bubnuje do helmy. Tuším kde je odstavný pruh, namierim to do neho a brzdím čo to dá, zastavil som asi pol metra pred zvodidlom ktoré ukončovalo odstavný pruh, šťastie. Pol minútky po zastavení už zase prší normálne, takže pokračujem v jazde, ženie ma túžba byť čo najskôr doma z tohto mokrého pekla. Niekoľko desiatok km ideme po diaľnici 40tkou, kvôli tomu silnému dažďu. Vo Viedni je to ešte pomalšie, tam sú zase zápchy a mňa nenapadlo zísť a ísť po starej ceste .
Cestu do HR som urobil za 8 hodín aj so 4mi prestávkami, cestu domov som urobil za 9 hodín s jednou nutnou prestávkou na tankovanie v Rakúsku. Naozaj som nemal chuť v tom daždi niekde stáť a oddychovať. To bola pomsta za 11 krásnych bezoblačných dní v HR....Doma som zhodil mokré veci, natiahol župan a rozbaľoval vifonku.
Drobné zhrnutie :
- prejdených 2 300 km, 1 120 km cesta, 1 180 km čisto v HR na výletoch.
- v HR som tankoval pred výletom vždy plnú na osvedčenej benzínke, takže som cestou nestresoval na rezerve
- veľmi dobrým pomocníkom mi pri jazdení bolo GPS, keď som si mohol v dostatočnom predstihu overiť tvar nasledujúcej zákruty a prispôsobiť rýchlosť. Keď som v diaľke uvidel zaujímavé miesto alebo cestu, hocikedy som mohol zísť z naplánovanej trasy, zmeniť ju a pokračovať na ďalší prejazdný bod, alebo sa vrátiť, vždy som vedel kde som.
Malé ponaučenia z cesty :
- dávať si veľký pozor pri brzdení, špeciálne v HR na vyleštených cestách
- dobré ochranné oblečenie má naozaj zmysel
- nepremok treba mať aj na topánky a rukavice (igelitové rukavice z pumpy sa vo vetre pretrhajú)
- cez nepremok síce nezmokneš, ale spotíš sa pod ním tak, že si aj mokrejší ako keby si ho nemal = veľmi nepríjemné zistenie
. Tu je krátky reportík .Deň pred odchodom som si bol kúpiť diaľničnú nálepku na motorku. Zastavujem na Bergu, pýtam známku a chlapík jednu podáva so slovami „to je AJ na motorku“. Vravím že chcem len na motorku, tvrdí mi že iná nie je. Volám teda Kukovi, že kde kúpil nálepku. On kúpil tú na auto, ja idem teda na jeho radu skúsiť šťastie do Rakúska na prvú benzínku do Wolfsthalu. Tam majú aj na motorky, pýtam na 2 mesiace za 11,1E ale majú len 10 dňovú za 4,4E. OK beriem, vyťahujem platobnú kartu a babka za pokladňou mi arogantne vysvetlí, že kartou platiť nebudem. Beriem že majú limit na platbu, ale dá sa to povedať aj slušne, babka mala asi školu na Slovensku
. Opúšťam teda zaostalú pumpu a idem ďalej do civilizácie, v Hainburgu na Esso pumpe majú aj 2 mesačnú a v pohode platím kartou.V deň odchodu nakladám veci na skúter, tankujem plnú a o 11,00 vyrážam smer Jarovce a diaľnica. Cesta je celkom voľná, priebežne obieham kamióny a držím si cestovnú 120-130tku (tacho). Po cca 160 km na mňa dolieha únava a nuda, zastavujem na odpočívadle a dávam sendvič a redbull. Vyťahujem slúchadlá a z mobilu si púšťam mp3, vyrážam ďalej. Dobrá hudba ma hecuje, kývam si hlavou do rytmu a obieham pomalšie autá, cesta ubieha veselšie. Ani neviem ako, ale na tacháči sa mi ustálila 160tka, no nič musím sa krotiť...
Odpočívadlo v Rakúsku
Tempomat a GPS, moji pomocníci na diaľnici
V Slovinsku kupujem známku na pol roka za 17,5E, lepím ju na plexi a prichádza stará cigánka a ponúka mi „zlato“ na predaj. Slušne odmietam, ale keď ani na x-tý krát nepochopí, že nič nechcem, vyťahujem úplnú ignoráciu, ale ani to ju neodrádza a skúša ďalej
.Cestou cez Slovinsko mi 2xjemne zaprší, ale je to skôr príjemné osvieženie v tom teple. Neskôr ide cesta cez tunely, v diaľke vidím biele oblaky, z toho dážď nebude. Ale že bol a poriadny, nemalo cenu ani zastaviť a dávať nepremok, do 10 sekúnd som bol komplet premočený. Takže pokračujem v ceste, prší a som mokrý, nevadí. Chvíľami leje tak, že nevidím ani na meter pred seba, kamióny predo mnou víria vodu ešte viac, nevidím ani ich brzdové svetlá, bojím sa. V tuneloch sa zastaviť nedá, odstavný pruh ignorujem, nechcem aby ma v ňom niekto prešiel, odpočívadlo nikde nie je....Našťastie lejak po pol hodine prestane a ako postupujem ďalej smerom HR, tak schnem. Na hraniciach SLO-HR som už suchý
.Ešte v Slovinsku zastavujem na pumpe a kupujem sendvič a kolu, nie je problém zaplatiť 3E kartou...Na ďalšej pumpe tankujem plnú po 300 km, letím rýchlo smer HR. Cesta už ubieha v pohode, mp3 pomáha a na ubytko dorážam o siedmej večer. Letím rýchlo na pláž skočiť si do mora ochutnať slanú vodu
. Ďalšie dni nasledujú ako podľa šablóny, po hygiene a raňajkách idem tankovať plnú na miestnu OMV pumpu a vyrážam cca o 10,00 na trasu študovanú večer predtým podľa mapy a GPS. Prichádzam väčšinou až večer po siedmej, aby som stihol zapadajúce slnko a kúpem sa v mori. Po 3 dňoch si dávam kratší výlet, na pláži som už o tretej poobede. Chyba, zaspávam na lehátku a spálim si čelo
. Ďalšie dni som na pláži zase až večer, keď ma už nedráždi slnko. Každý výlet sa snažím ísť inú trasu, dávam si Istriu krížom-krážom. Okolie je krásne, cesty sú všelijaké. V meste šmykľavé a vyleštené ako ľad, medzi dedinami a v serpentínach sa striedajú úseky starého asfaltu, vyfrézovaného a nového asfaltu. Ten vyfrézovaný je najhorší, jazdí sa mi na ňom ako na piesku...Jeden úsek ma GPS vedie po ceste, ktorá ešte nie je hotová, dávam si teda 7 km drsný offroad a míňam ťažkú cestársku techniku. O 3 dni tade idem omylom v opačnom smere, ale na moje počudovanie ja na danom úseku položený novučičký asfalt, gumy na ňom držia ako pribité a režem zákruty ako šialený.
Takto vyrážam na pláž a krátke jazdy po okolí
Takto na výlety
Z jedného výletu sa vraciam trochu neskôr, idem svižnejšie aby som stihol slnko na pláži. To sa mi stáva osudným. Na križovatke v mestečku naskakuje oranžová, auto predo mnou aj ja by sme ju stihli prejsť, ale auto brzdí, ja tiež. Pomaly vidím že nedobrzdím, tak rozmýšľam, či brzdiť aj druhou brzdou a risknúť že narazím a ohnem vidlicu, alebo trochu zatočím nech idem mimo auta. Idem radšej mimo, istota, no v tom ako vybočím z priameho smeru podšmykuje predne koleso a skúter je na zemi. Je to len drobný pád v malej rýchlosti, ľuďom snažiacim sa mi pomôcť ukazujem že som OK, skúter odtlačím nabok a pozerám na škodu. Len škrabance, ja som OK, pokračujem teda ďalej s ešte väčším rešpektom pred HR cestami.
O 2 dni ale padám znova. Chorvátsky kamoš ma berie na jazdu, ukáže mi pekné trasy, dohodli sme sa na tom ešte pred dovolenkou na jednom UK fóre. Ideme predpisovo cez dedinu, ja za kamošom a pred nami auto. To zrazu brzdí, ide odbočovať, kamoš v pohode ubrzdí, ale ja kŕčovito mačkám brzdu a Nexík sa teraz už šmýka asi meter-dva po vyleštenom asfalte, ale čo je horšie ja som pod ním, ani neviem ako. Skúter je oplieskaný aj z druhej strany, ja mám odretú nohu ako mi ju skúter pritlačil k zemi. Keby som nemal chrániče na kolenách, dopadlo by to oveľa horšie. Kožené rukavice a chránič trupu odviedli svoju robotu skvele, inde ani škrabanček. Nexík je oškretý o poznanie viac ako po prvom páde, chytil to aj výfuk, kufor opäť zafungoval ako padák. Škody opäť iba kozmetické, rozdýcham teda šok a pokračujeme v ceste, noha štípe ale nevadí, ranu „dezinfikujem“ chladenou bublinkovou minerálkou, zahojí sa
. Som na seba nasratý, lebo za oba pády si môžem sám, také začiatočnícke chyby...tie 8 000 kilometre sú zakliate. Keby tieto situácie nastali u nás, tak to ustojím, lebo gumy držia na našej ceste ako pribité. Po tomto druhom incidente jazdím ešte opatrnejšie a priposrato, bojím sa poriadne klopiť a zaostávam za kamošom v každej zákrute. Ten ako machrovinu pred babami v meste driftuje zákruty. Áno, v HR to ide aj na skútri a vypadá to naozaj skvelo , ja už ale nemám odvahu vyskúšať to .Pol hodka po páde....
Odreninky....
Ďalší deň si dávam od cestovania oddych a som celý čas na pláži. Podcenil som opaľovací krém a opäť sa spálim, teraz už celé telo, takže až do konca pobytu sa vyhýbam slnku, jazdím a na pláž chodím až pri jeho západe, aká romantika
.Krásna pláž s krásnymi babami
Pojazdil som celú Istriu, za celý čas som nezažil nepríjemnú situáciu (okrem mojich dvoch chýb), bezohľadnú jazdu, nedanie prednosti v jazde ako v meste tak i na dedine. Motorky sú tu plne rešpektované...
Trasa BA-HR
Postupne výlety deň po dni....
Ďalšie fotečky sú v tejto galérii http://fotoalbumy.azet.sk/nexiik/chorva ... po-istrii/
Cesta domov na SK však bola peklo. Asi 30 km po prechode HR-SLO hraníc vidím v smere cesty čierňavu. Preventívne obliekam nepremoky. Po 20 minútach nadávam, že z čierňavy nezaprší a z bielych oblakov som premokol...
Ale za chvíľku prší, tak som spokojný
. Krátko po daždi prichádza krupobitie, idem po diaľnici, nie je sa kde skovať tak pokračujem ďalej. Po chvíli padajú z oblohy hrozná, v helme mi občas zaduní keď dostanem zásah....no ale ešte prídu na rad broskyne, keď mi jedna pristane na stehne a ruke, kričím od bolesti.Jedna z tých menších hroznových krúp...
Snažím sa skovať pod most, ale ten je už obsadený autami, takže pokračujem ďalej. Tí čo sa tiež nezmestili pod most to odstavili na kraji diaľnice a obkladajú autá dekami, nafukovačkami a všetkým čo majú po ruke. Je to potrebné, lebo ako míňam niektoré odstavené autá tak majú preliačené plechy a rozbité predné aj zadné okná a do auta im nepríjemne leje...Každý most pod ktorým prechádzam je plne obsadený, teraz už dokonca autá zastavujú aj v pomalšom pruhu a ako vidím v protismere, tam si niektorí zastavili už aj v tom rýchlom, takže diaľnica neprejazdná, čo na tom že ďalšie autá za nimi chránené nie sú
. Rytier v plnej zbroji na červenom Nexíkovi ale pokračuje vytrvalo ďalej za súčasného nechápavého pohľadu šoférov áut a motoriek....pomaly prestanú padať krúpy, už iba prší. V rakúskych Alpách sa ale opäť púšťa lejak, ktorý ma tentokrát donúti zastaviť. Nevidím ani 10 cm pred skúter, nepočujem kamióny, tak bubnuje do helmy. Tuším kde je odstavný pruh, namierim to do neho a brzdím čo to dá, zastavil som asi pol metra pred zvodidlom ktoré ukončovalo odstavný pruh, šťastie. Pol minútky po zastavení už zase prší normálne, takže pokračujem v jazde, ženie ma túžba byť čo najskôr doma z tohto mokrého pekla. Niekoľko desiatok km ideme po diaľnici 40tkou, kvôli tomu silnému dažďu. Vo Viedni je to ešte pomalšie, tam sú zase zápchy a mňa nenapadlo zísť a ísť po starej ceste .Cestu do HR som urobil za 8 hodín aj so 4mi prestávkami, cestu domov som urobil za 9 hodín s jednou nutnou prestávkou na tankovanie v Rakúsku. Naozaj som nemal chuť v tom daždi niekde stáť a oddychovať. To bola pomsta za 11 krásnych bezoblačných dní v HR....Doma som zhodil mokré veci, natiahol župan a rozbaľoval vifonku
.Drobné zhrnutie :
- prejdených 2 300 km, 1 120 km cesta, 1 180 km čisto v HR na výletoch.
- v HR som tankoval pred výletom vždy plnú na osvedčenej benzínke, takže som cestou nestresoval na rezerve
- veľmi dobrým pomocníkom mi pri jazdení bolo GPS, keď som si mohol v dostatočnom predstihu overiť tvar nasledujúcej zákruty a prispôsobiť rýchlosť. Keď som v diaľke uvidel zaujímavé miesto alebo cestu, hocikedy som mohol zísť z naplánovanej trasy, zmeniť ju a pokračovať na ďalší prejazdný bod, alebo sa vrátiť, vždy som vedel kde som.
Malé ponaučenia z cesty :
- dávať si veľký pozor pri brzdení, špeciálne v HR na vyleštených cestách
- dobré ochranné oblečenie má naozaj zmysel
- nepremok treba mať aj na topánky a rukavice (igelitové rukavice z pumpy sa vo vetre pretrhajú)
- cez nepremok síce nezmokneš, ale spotíš sa pod ním tak, že si aj mokrejší ako keby si ho nemal = veľmi nepríjemné zistenie
