ak sa chceš zdokonaliť tak je to takto:
Usmerňovacia dióda
Znesie do 1000 V v závernom smere a bežne jednotky a desiatky A v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladič (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky A v priepustnom smere. Úbytok napätia na kremíkovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 V.
Schottkyho dióda
Schottkyho diódy využívajú usmerňovacie vlastnosti priechodu kov-polovodič. Majú menší úbytok napätia v priepustnom smere ako obyčajné usmerňovacie diódy, avšak sú schopné odolávať menším napätiam v závernom smere (10 až 150V) oproti normálnym diódam. Sú veľmi rýchle (Reverse Recovery Time v jednotkach ns). Obe tieto vlastnosti ich predurčujú okrem iného na usmerňovacie aplikácie v spínaných zdrojoch.
Detekčná
Vysokofrekvenčná dióda s mimoriadne malou plochou a teda aj parazitnou kapacitou, niekedy vo forme Schottkyho diódy.
Svietivá dióda
Luminiscenčná dióda alebo svetelná dióda (iné názvy: elektroluminiscenčná dióda, LED, LED dióda, zriedkavo žiarivá dióda, dióda emitujúca svetlo, ľudovo ledka, angl. light-emitting diode) je polovodičová elektronická súčiastka, ktorá vyžaruje úzkospektrálne svetlo, keď ňou prechádza elektrický prúd v priepustnom smere. Svietiaci efekt je následkom žiarivej rekombinácie elektrón-dierového páru a je formou elektroluminiscencie. Farba vyžarovaného svetla závisí od chemického zloženia použitého polovodičového materiálu.
Kapacitná dióda (varikap)
Varikap alebo kapacitná dióda je špeciálna polovodičová dióda, ktorá slúži ako napätím riadený kondenzátor. Varikap je založený na tom, že šírka prechodu NP v závernom smere diódy závisí na pripojenom napätí. Tento efekt sa objavuje pri všetkých polovodičových diódach, ale varikap je pre tento účel špeciálne prispôsobený.
Varikapy sa používajú v ladených obvodoch (napríklad v rozhlasových a televíznych prijímačoch) a iných obvodoch vyžadujúcich premennú kapacitu, čím varikapy nahrádzajú otočné kondenzátory.
Dôležitá v rádioelektronike pri frekvenčnej modulácii napr. vo varaktorovej pumpe.
Zenerova dióda
Zenerova dióda (hovorovo Zenerka), pomenovaná podľa am. fyzika C. Zenera, je kremíková plošná polovodičová dióda s veľmi tenkým priechodom PN. Pri pôsobení napätia v závernom smere vzniká vo vyprázdnenej oblasti veľká intenzita elektrostatického poľa, že sa vytrhávajú elektróny z väzieb kryštálovej mriežky. To má za následok prudký vzrast minoritných nosičov náboja. Pri dosiahnutí určitého napätia v závernom smere nastane nedeštruktívny prieraz – prudko stúpne prúd. V tejto oblasti pripadá na malú zmenu napätia veľká zmena prúdu. Tento druh prierazu sa nazýva Zenerov prieraz a napätie, pri ktorom nastáva sa nazýva Zenerovo napätie.
V závernom smere začne prepúšťať pri určitom presne definovanom napätí (3V, 5V, 12V atď.), keď nastáva nedeštruktívny prieraz špeciálne pre tento účel skonštruovaného PN priechodu. Aj keď sa používa len jeden názov, v skutočnosti len časť týchto diód využíva Zenerov jav, ostatné využívajú lavínový jav, prípadne kombináciu oboch týchto javov (navonok sa rozlišujú rozdielnou teplotnou závislosťou prahového napätia). Používala sa preto najmä na stabilizáciu napätia. Dnes je jej použitie zriedkavejšie, vo väčšine aplikácií ju nahradili integrované stabilizátory.
Tunelová dióda
Starší názov Esakiho dióda. Vyrába sa zo silne dotovaného germánia alebo arzenidu gália. Je to dióda, ktorá vykazuje na Volt-Ampérovej charakteristike oblasť záporného diferenciálneho odporu. Pri spätnom zapojení sa chová ako linearny rezistor s malým odporom. Oblasť VA charakteristiky so záporným dynamickým odporom vzniká vplyvom tunelového javu. Tento jav vzniká pri veľmi úzkych prechodoch PN s veľmi vysokou koncentráciu prímesí po oboch stranách prechodu PN. Tunelové diódy sa používajú v oscilátoroch a zosilňovačoch až do veľmi vysokých frekvencií (f=10GHz).
az mi to je divne...nebolo stym ani tolko prace...
