Tu je to ako tak popísané
ODPOR, ZAVISLOSŤ NA TVARE, VEĽKOSTI PLOCHY A RÝCHLOSTI.
Odpor ako taký má množstvo podôb a druhov a je závislý od mnohých okolností. V letectve sa všetko točí okolo aerodynamického odporu.
Odpor krídla je daný profilovým a indukovaným odporom.
Profilový odpor je odpor jednotlivej časti krídla nekonečného rozpätia s daným profilom. Profilový odpor sa skladá z tlakového a trecieho odporu.
Trecí odpor je časť profilového odporu, ktorá je zapríčinená trecími silami. Vzniká vplyvom väzkosti vzduchu pri obtekanom povrchu.
Indukovaný odpor je časť odporu krídla, ktorá súvisí so vznikom vztlaku na krídle konečného rozpätia.
Odpor letúňa je odpor pozostávajúci z odporu krídla, škodlivých odporov iných častí letúňa a interferenčného odporu, ku ktorým sa môžu podľa letových podmienok pričleniť aj ďalšie odpory.
Interferenčný odpor je časť odporu letúňa, ktorá vzniká vzájomným pôsobením jednotlivých častí letúňa na seba. ( krídlo – trup – smerové plochy a iné časti )
Škodlivý odpor je tlakový a trecí odpor všetkých častí letúňa okrem krídla.
Tlakový , alebo aj tvarový odpor je časť profilového odporu, ktorú určuje výslednica tlakových síl pôsobiacich v smere nerozrušeného prúdu ( v smere letu )
Prúdnica je čiara, ktorej dotyčnica v ktoromkoľvek bode prúdu súhlasí so smerom ( vektorom ) rýchlosti prúdenia – pre laickú leteckú verejnosť si prúdnicu možno predstaviť ako dráhu častice prúdu v čase spojenú do jednej krivky opisujúcej jej dráhu počas nami potrebného sledovaného časového limitu a dráhy ktorú za tento časový interval prekoná.
Aerodynamický odpor je sila, brániaca telesu v pohybe v smere jeho okamžitej rýchlosti. Celkový odpor pohybujúceho sa telesa – v našom prípade uvažujeme o profile – je teda daný súčtom tvarového a trecieho odporu.
Tento odpor vzniká z rozdielu tlaku na prednú a zadnú časť telesa a je veľmi silne ovplyvňovaný samotným tvarom ofukovaného telesa. Ak porovnáme odpor telies ktoré majú rovnakú čelnú plochu a sú ofukované rovnakou rýchlosťou zistíme, že ich hodnota odporu sa bude líšiť. Najmenší odpor bude mať teleso vretenovitého tvaru a najväčší odpor bude mať teleso miskového tvaru . V prírode a vo všeobecnosti má najmenší odpor zo všetkých známych telies - kvapka dažďovej vody. Z toho vyplýva, , že vplyv na veľkosť odporu má tvar samotného telesa a ten sa v aerodynamike vyjadruje pomocou súčiniteľa odporu označovaného cx. Odpor Q sa matematicky definuje pomocou vzťahu :
ρ v2
Q = cx ––––––– S
2
kde v je rýchlosť letu
S je plocha telesa, resp. prierez telesa kolmý na smer prúdu
ρ hustota prostredia
cx súčineteľ ( koeficient ) odporu
konštatovaním sa dostaneme k záveru, , že pri danej ploche S , známej rýchlosti prúdenia v a hustote ρ závisí odpor telesa v prostredí na jeho tvare a je charakterizovaný súčiniteľom odporu cx
Odpor trecí – pri pohybe vzduchu, ktorý sa v skutočnosti nechová ako ideálny plyn vzniká medzi jeho navzájom sa pohybujúcimi časticami trenie. Pôsobením týchto vnútorných trecích síl ( väzkosti ) sú prdiace častice v blízkosti telesa spomaľované - napríklad na povrchu krídla. Povrch krídla pôsobí spomaľujúco a proti pohybu častíc. Podľa zákona akcie a reakcie pôsobí častice spätne na obtekaný povrch krídla silou rovnakej veľkosti a táto sila sa označuje ako trecí odpor. Väzkosť, trecí odpor je priamo úmerný na μ súčiniteľi vnútorného trenia a taktiež na drsnosti povrchu. Tento odpor vzniká trením v medznej vrstve o povrch telesa. P
Pri telesách s veľmi dobrými aerodynamickými tvarmi, napríklad krídla letúňa je podiel odporu pripadajúci na tvarový profil veľmi malý a pôsobiaci odpor je v prevážnej miere , alebo dokonca úplne ovplyvnený trecími silami.
Tvarový odpor - na príklade si uvedieme čo vlastne tvarový odpor je. Predstavme si rovnú dosku na ktorú kolmo pôsobí prúd vzduchu. Na prednej starne tejto dosky kde naráža prúd vzduchu vzniká sila ktorá dosku tlačí v smere prúdenia vzduchu a na zadnej strane kde sa prúd vzduchu nedokáže prispôsobiť tvaru dosky vzniká turbulentné prúdenie. Na dosku zo zadnej strany pôsobí podtlak znovu v smere prúdenia vzduchu ktorý naráža na prednú stranu dosky. Výsledná sila sa nazýva tvarový odpor.
Porovnanie odporu pri obtekaní prúdu vzduchu rôznych tvarov telies
G je váha
R je aerodynamická sila
Q je odpor
Veľkosť tvarového odporu závisí od veľkosti a tvaru telesa, závisí ešte od rýchlosti prúdenia vzduchu, lebo pri vyšších rýchlostiach prúdenia dôjde pri kontakte s obtekaným telesom k väčšiemu zbrzdeniu vzdušného prúdu a následne rozsiahlejšej turbulencii na jeho konci. V neposlednej rade veľkosť tvarového odporu závisí od veľkosti ( čelnej plochy ) obtekaného telesa ( doska o veľkosti 1 x 1 m má v podstate menší odpor ako dopravné lietadlo – ale na doske sa nedovezie 200 platiacich pasažierov ), lebo o väčšie teleso sa zbrzdí väčšie množstvo vzduchu.
Aký má tvar telesa vplyv na veľkosť odporu ? Doska kolmo na prúd vzduchu má veľký tvarový odpor preto, že veľká časť prúdiaceho vzduchu musí zbrzdiť svoj pohyb o plocho dosky a následne je strhávaná na zadnej časti dosky to turbulentného prúdenia. Valec v prúde vzduchu má už podstatne menší tvarový odpor, pretože na jeho kruhovom tvare sa prúd vzduchu dokáže prispôsobiť tvaru bez výraznejšieho brzdenia a k turbulentnému prúdeniu za valcom dôjde až v bode najvyššieho bodu dráhy prúdiacich častíc na povrchu valca. Inak sa tomuto prechodu prúdenia z laminárneho do turbulentného hovorí aj – odtrhnutie prúdnic , alebo úplav – chaotické správanie sa prúdenia. Najmenší tvarový odpor má tvar pripomínajúci dažďovú kvapku. Jej predná časť má v reze tvar valca a jej zadná časť sa postupne plynulo zužuje do špičky. Principiálne vzduch nedokáže vďaka svojej väzkosti medzi jednotlivým časticami, obtekať telesá s malým zakrivením povrchu ( valec , doska, kváder ) a preto sa musí byť tvar telesa prispôsobený tejto vlastnosti vzduchu. Takémuto tvaru hovoríme prúdnicový. Veľkosť odporu sa udáva v už hore spomínanom bezrozmernom čísle cx súčiniteľ ( koeficient ) odporu. Čím je hodnota cx nižšia tým lepšie ( pozor nemýliť si to s IQ !!! ) . Teleso s malým cx kladie obtekanému médiu nižší odpor. Pre porovnanie bežný cx súčiniteľ ( koeficient ) odporu u osobných áut je 0,3 a to je už čo povedať, že je to aerodynamické auto !, ale obyčajné lietadlo ma cx súčiniteľ ( koeficient ) odporu v hodnote asi 0,05 a to je ešte riadne veľká odporná skriňa ! Je to spôsobené tým , že krídla kladú prúdiacemu vzduchu veľmi malý odpor, lebo ich profil je podobný práve ideálnemu prúdnicovému tvaru kvapky dažďa. Naopak najväčší tvarový odpor v prírode má teleso vydutého polguľovitého tvaru – známe z praxe ako padák, pretože odpor ktorý kladie prúdiacemu vzduchu je znásobený ešte celkovou plochou tvaru padáku a preto sa na padáku o priemere rádovo 5 – 6 m môže človek v bezpečí, po výskoku z lietadla a otvorení padáku v dostatočnej výške, dopraviť na zem.
No z toho teda vyplýva - čím rýchlejšie pôjdeš tým bude odpor vzduchu väčší. Určite Ti narastie spotreba a zníži sa maximálka ale o koľko to zistíš až pri namontovaní a používaní.
Plexistit na scootri dost pomaha proti naporu vetra, na druhu stranu znizi najma u 50ccm maximalnu rychlost... je to proste nieco za nieco... a nevieme, aky scooter mas (Tauris je prilis vseobecne).
, lebo sa nejako stratila v tej vasej debatke.